Diagnostika prsníkov

Elektroimpedančná mamografia si pomaly ale isto razí cestu medzi rešpektované diagnostické metódy. Presadenie sa na trhu v odbore „skríning a diagnostika prsníkov“ je veľmi obtiažne, keďže teritórium EU krajín je obsadené RTG mamografmi a RTG mamografia je stále považovaná za zlatý štandard diagnostiky mliečnej žľazy. Avšak štatistiky úmrtnosti na karcinóm prsníka (ca mammae) konštatujú opak t.j. RTG mamografia má problém s identifikáciou nádorov. V roku 2012 boli vo Veľkej Británii publikované výsledky retroanalýzy vzorky viac ako 13 tisíc pacientov, kde bola zistená iba 51% úspešnosť odhalenia nádoru u pacientov vo veku od 40 – 50 rokov, t.j. každý druhý nádor bol prepustený (neidentifikovaný). Ale nádory sa čoraz častejšie objavujú aj u pacientov vo veku od 30 – 40 rokov a toto číslo štatisticky stále narastá.

Prečo je to tak alebo negatíva RTG mamografie:

RTG mamografia bola donedávna jedinou metódou určenou na diagnostiku patológií prsníka. Jej výsledky sa overovali iba histológiou, ale len v prípadoch, keď lekár zbadal podozrivý výsledok.
Vysoká denzita prsníkov bola označovaná za riziko pri identifikácii nádorov. Je to absolútny nezmysel. Denzita prsníkov v skutočnosti predstavuje technický problém samotnej RTG metódy, nakoľko absorpčný koeficient RTG žiarenia pre nádor je približne zhodný s abs. koeficientom zdravého denzného tkaniva mliečnej žľazy. Ženy v období života do menopauzy majú vysokodenzné prsníky, pri ktorých je rozlišiteľnosť nádoru od zdravého tkaniva nízka, a preto spadajú do rizikovej skupiny (?). Kvôli tomu sa na RTG vyšetrenie prsníkov posielajú prevažne ženy po 40 roku života. Užívanie hormonálnej terapie posúva dnes hranicu menopauzy u žien skoro až ku šesťdesiatke a tým sa hranica bezpečnej diagnostiky RTG metódou ešte posúva k staršiemu veku. Je to technický problém RTG metódy, nie denzity prsníkov a zatiaľ nemá technologické riešenie.
Nezanedbateľný je aj vedľajší účinok RTG mamografie ako mechanické stláčanie prsníkov a RTG žiarenie. Najmä pre ženy s menšími prsníkmi predstavuje vyšetrenie na RTG mamografe bolestivú skúsenosť.

Negatíva RTG mamografie

Nízka rozlišovacia schopnosť RTG metódy (50% do 50 rokov)
RTG metóda je určená pacientom nad 40 rokov
Nie je možné kontrolovať prsníky mužov
Riziko vyvolania vzniku nádoru z dôvodu mechanického stláčania tkanív prsníka ako aj z ožiarenia, obzvlášť pri prítomnosti génu BRCA1 a BRCA2 u pacientiek
Nízka efektívnosť používania (náklady/špecificita+senzitivita)
Nízka možnosť kontroly terapie v dynamike liečby (kvôli nebezpečnosti RTG žiarenia)
Technické zlepšenie samotnej RTG metódy je nemožné
Environmentálna záťaž

Elektroimpedančná metóda nemá žiadne vedľajšie účinky (používa pacientkou neciteľný 0.5 mA el. prúd), vyšetrenie môžu absolvovať už dievčatá od 15 – 18 roku života, vyšetrenie sa môže opakovať podľa potreby na kontrolu terapie, vhodná metóda aj pre výskum, neobmedzuje mužov, netreba špeciálne povolenia a vyšetrenie môže urobiť aj stredný zdravotný personál, špecificita a senzitivita nad 90%, denzita prsníkov nehrá úlohu, čo v sumáre znamená, že metóda elektroimpedančnej mamografie je na skríning a diagnostiku patológii mliečnej žľazy ideálna.

Riziko vzniku patológie mliečnej žľazy

Rizikové faktory, alebo tzv. stresory sú hlavnou príčinou vzniku nádorov prsníka. Každá žena sa počas svojho života stretne s rôznymi faktormi, ktoré vplývajú na biologický stav, zdravie organizmu ako celku alebo na niektorú špecifickú časť tela, ako sú napr. tkanivá mliečnej žľazy.

Tieto faktory predstavujú biologicko-genetické, mechanické, chemické a radiačné stresory, ktoré svojím účinkom na mliečnu žľazu môžu iniciovať procesy smerujúce k zmene ich biologickej aktivity alebo funkcie. Prehľad jednotlivých stresorov je uvedený v tabuľke. Každý stresor sám o sebe alebo v kombinácii s inými predstavuje riziko vedúce k vzniku benígnej alebo malígnej patológie v prsníkoch.

Ak bola žena počas života vystavená účinkom niektorého stresora z tabuľky, je vhodné podstúpiť skríning na elektroimpedančnom mamografe alebo sonografe. Oba metódy sú bezbolestivé, bezpečné a relatívne rýchle.

Jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich stresorov, ktorý ženy dobre poznajú, je zápal prsníkov (mastitída). Infiltratívna mastitída vie z tkanív prsníka v priebehu jedného mesiaca spraviť prsník bolestivý na dotyk, enormne zväčšený z dôvodu obrovského zmnoženia sa kolagénových vlákien v extracelulárnom priestore buniek. Neriešenie mastitídy znamená možné komplikácie v budúcnosti – počnúc cystami (hyperlázia – fibroadenóm) a končiac infiltratívnym karcinómom.

Remodeláciu tkanív prsníka v procese vývoja patológie je dobre vidieť na snímkach, ktoré uvádzame nižšie ako prípadové štúdie (case studies).

Veľmi zaujímavé sú štúdie sledovania účinku NO-terapie na vývoj patológie na snímkach EI mamografie.

Tabulka rizik, stresory, mliecna zlaza, prsník

Prípadové štúdie z klinickej praxe (case studies)

Prípadová štúdia 1

39 ročná pacientka, 03. 11. 2015 podstúpila lumpektómiu.

Histológia: invazívny duktálny karcinóm so solídnym a tubulárnym komponentom, stredne ťažkou jadrovou pleomorfiou, mitotickou aktivitou. Lymfatické uzliny bez neoplastických zmien. pT1pN0pMX (IDC 20 x 10 mm RO resekcia, LU neg., Gr 1). C50.9 Ca mamae – zhubný nádor prsníka, bližšie neurčený. Dňa 14. 12. 2015 pacientka prišla na NCDs Clinic s potiažami: silne napuchnutý prsník (cca 4 – 5x zväčšenie objemu oproti zdravému prsníku) silne bolestivý s fialovo – červenkastou farbou povrchu kože. Až po jednom týždni NO-terapie pomocou prístroja PLASON bolo kvôli citlivosti prsníku možné urobiť mamografiu elektroimpedančným mamografom MEIK. Na snímkach z elektroimpedančnej mamografie postihnutého prsníka identifikujeme infiltratívnu mastitídu so zreteľnou štruktúrou enormného zmnoženia kolagénových štruktúr v celom objeme prsníka. Zmnoženie kolagénových štruktúr v prsníku bolo pravdepodobne zapríčinené stresorom: chirurgický zákrok s možnou infekciou operačnej rany, čo viedlo k masívnej infiltratívnej mastitíde s rýchlym priebehom. Po mesačnej aplikácii NO-terapie identifikujeme na snímkach EI mamografie značné vymiznutie kolagénových štruktúr, výrazné zmenšenie objemu prsníka, vymiznutie bolestivosti a povrch kože nadobudol prirodzenú farbu. Pacientka sa stabilizovala aj psychicky a nadobudla prirodzenejší vzhľad.