Diabetes Melitus

Cukrovka (diabetes mellitus) predstavuje pre moderného človeka tichú smrť. Dnešná medicína pozná dva typy diabetu – I. a II. (iné označenie T1DM a T2DM). Príčinou vzniku diabetu I. typu (T1DM) je neschopnosti beta buniek Langerhansových ostrovčekoch pankreasu produkovať hormón inzulín. Diabetes II. typu (T2DM) podľa našej hypotézy vzniká z dôvodu nadmerného množstva CO₂ (PCO₂) v arteriálno-venóznej krvi človeka. Zvýšenú hladinu glukózy v krvi človeka môžeme namerať aj u pacientov v stave stresových situácií a pritom nejde o nedostatok tvorby inzulínu alebo z dôsledku vysokej hladiny CO₂ v krvi (hyperkapnia). Zvýšenú hladinu stresového cukru sme teda označili ako III. typ diabetu (T3DM).

Aké typy diabetu poznáme?

Diabetes I. typu – nedostatok alebo problém tvorby inzulínu
Diabetes II. typu – hyperkapnia (vysoká hladina CO₂ v arteriálno-venóznej krvi)
Diabetes III. typu – emocionálny stres (značné zníženie hladiny DBH)

Čo je diabetes mellitus so syndrómom diabetickej nohy (DM SDN)?

Diabetes mellitus so syndrómom diabetickej nohy (DM SDN) predstavuje posledné štádium cukrovky, kedy sa k primárnemu problému pridružuje už celý rad ďalších ochorení. Ide teda o štádium pri ktorom v distálnych častiach horných a predovšetkým dolných končatín dochádza k vzniku otvorených, hnisavých a infikovaných ulcerácií alebo deštrukčných hlbokých rán, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú život pacienta. Na pozadí primárnej cukrovky diagnostikujeme najčastejšie diabetickú mikroangiopatiu a mikronefropatiu. Veľakrát samotný priebeh ešte skomplikuje osteomyelitída a charcotova artropatia (tzv. šarkotova noha).

Klasifikácia.

Najznámejšou a najčastejšie používanou klasifikáciou syndrómu diabetickej nohy je klasifikácia podľa Wagnera (tab. 1), ktorá je založená na posúdení hĺbky ulcerácie a prítomnosti infekcie.

Aj napriek tomu, že dnešná moderná medicína poskytuje pacientom postihnutým patológiou diabetes mellitus so syndrómom diabetickej nohy (DM SDN) značnú odbornú pomoc, mnohí z týchto pacientov končia pripútaní na invalidný vozík s hlbokou invaliditou. Značná časť pacientov s DM SDN zomiera.

Tab.1. Klasifikáciou syndrómu diabetickej nohy podľa Wagnera
Stupeň 0	Vysoké riziko vzniku ulcerácií
Stupeň 1	Povrchový vred
Stupeň 2	Hlboký neinfikovaný vred
Stupeň 3	Flegmóna nohy
Stupeň 4	Lokalizovaná gangréna nohy
Stupeň 5	Gangréna celej nohy

Klasifikácia podľa životaschopnosti.

Z pohľadu „životaschopnosti“ rozdeľujeme postihnuté tkanivá končatín u diabetikov na tri skupiny:

Životaschopné (tkanivá sú dostatočne vyživované a okysličované)
Životaschopné ale ischemické (oxygenácia tkanív je ešte na 50 % z normy)
Neživotaschopné (prítomnosť kyslíka a výživových látok je značne obmedzená)

Fotografie príkladov amputovaných končatín so životaschopným, ischemickým, ale životaschopným a neživotaschopným bársčím sú zobrazené nižšie.

Kvôli tomu, že môžu pre citlivejších ľudí tieto obrázky byť nepríjemné, zobrazíte ich kliknutím na symbol „+“

Životaschopné

Ischemické, ale životaschopné

Neživotaschopné

Životaschopné ale ischemické tkanivá sú typické pre diabetikov s diabetickou neuropatiou a angiopatiou. Životaschopné ale ischemické tkanivá sa v priemere vyskytujú asi u 30 – 50 % všetkých diabetikov, ich prítomnosť treba predpokladať u každého pacienta s diabetom 1. typu v trvaní viac ako 5 rokov a u každého pacienta s diabetom 2. typu bez ohľadu na trvanie choroby a u novodiagnostifikovaných diabetikov sa vyskytuje asi v 4 % prípadov.

Diabetická angiopatia, periférne artériové obliterujúce ochorenie dolných končatín (PAOO DK), je najdoležitejším faktorom ovplyvňujúcim prognózu defektu a hlavným rizikovým faktorom budúcej amputácie. Obliterujúce ochorenie znamená proces, pri ktorom sa cievy v dôsledku ich ochorenia zužujú, stávajú sa nepriechodnými a v dôsledku narušenia zásobovania krvou dochádza k ischémii a následne k poškodeniu tkaniva či orgánu, ktoré sú týmito cievami zásobované. Riziko prítomnosti periférnej artériovej obliterujúcej choroby u diabetikov rastie s vekom, s dĺžkou trvania diabetu, so stupňom jeho závažnosti a s prítomnosťou neuropatie. V čase stanovenia diagnózy diabetes mellitus sa jeho prítomnosť udáva u 8 % pacientov, po 10 rokoch trvania u 15 % pacientov a po 20 rokoch trvania sa vyskytuje u 45 % diabetikov. Diabetická angiopatia sa tradične rozdeľuje na diabetickú makro- a mikro- angiopatiu.

Pomocou kapilároskopu môžeme ľahko a neinvazívne stanoviť kvalitatívne parametre prietoku krvi cez kapiláry. Sledovaním a vyhodnocovaním elasticity kapilár a hydrodynamických parametrov prietoku krvi cez kapiláry, môžeme predísť tomu najhoršiemu – amputácii.

Vysoká kvalita kapilár

Kapiláry v norme

Poškodené kapiláry pri DM

Ako liečime DM so SDN?

Ako sme vyššie uviedli DM so syndrómom diabetickej nohy (SDN) predstavuje posledné štádium vývoja cukrovky. Na klinike riešime stavy, kedy ešte nie je potrebný chirurgický zákrok (odstránenie gangrény) alebo pacientov už po chirurgickom zákroku s cieľom zabránenia ďalšiemu šíreniu patológie. Základom terapie je aplikácia oxidu dusnatého (NO), generovaného v plazme vyrábanej pomocou zariadenia PLASON. Samotný oxid dusnatá práve pri liečbe pacientov s patológiou DM so SDN preukazuje synergiu jeho biologických aktivít: čistí rany od infekcie, má výrazný imunomodulačný účinok, stimuluje angiogenézu ako aj inerváciu novovznikajúcich tkanív.

Prípadové štúdie:

Pacientka (58 ročná) s diagnózou diabetes mellitus – D.M. II (32 rokov), osteomyelitis ossicula cun. I a II, charkotova noha 1. dx. s početnými defektami na plantárnej ploche a v I interdigitálnom priestore (diabetic charcot arthropathy).

fotogaléria

Pacient s vlažným prístupom k liečbe ochorenia, ktorý dlhšiu dobu trpí na DM II., cukor 16 – 22 mmol/l, podstúpil terapiu oxidom dusnatým (NO-terapiu) z dôvodu možnosti liečby hnisavej otvorenej rany predkolenia.

Pacient s vlažným prístupom k liečbe ochorenia, ktorý dlhodobo trpel (DM II., cukor 20 – 26 mmol/l) podstúpil terapiu oxidom dusnatým (NO-terapiu) z dôvodu možnosti liečby hnisavej otvorenej rany na dolnej končatine v lýtkovej oblasti.