V súčasnosti rádioterapia (RT) patrí medzi základné  metódy liečby onkologických pacientov. Vedľajším účinkom tejto liečby je radiáciou (ionizujúcim žiarením) indukovaná dermatitída. Koža je orgán, ktorý prichádza ako prvý do styku s ionizujúcim žiarením počas rádioterapeutickej liečby. Približne u 85% pacientov liečených touto metódou dôjde k vzniku strednej až ťažkej kožnej reakcie.

Infračervená kamera SVIT v axile (ložisko ožarovania) zaznamenala zvýšenie teloty povrchu kože o 3 stupne v porovnaní s opačnou axilou po 18 ožarovaniach - Infrared camera SVIT - image of axilla (irradiation focus) recorded an increase in skin surface temperature by 3 degrees compared to the opposite axilla after 18 sessions of irradiation

Infračervená snímka ožarovaného miesta

Postradiačná dermatitída, stav po ožarovaní - Post-radiation dermatitis, condition after irradiation

Postradiačná dermatitída, stav po ožarovaní, pred NO terapiou

Postradiačná dermatitída, stav 5 mesiacov po ukončení terapie prístrojom PLASON - State 5 months after the end of treatment by PLASON device

Postradiačná dermatitída, stav po ukončení NO terapie

Intenzita reakcie závisí od načasovania frakcionovanej dávky, celkovej dávky, liečenej kožnej lokality a individuálnej variability. Iniciálny erytém môže byť viditeľný už po 24 hodinách. Akútna radiačná dermatitída (ARD) sa vyskytuje skoro u 95 % pacientov, ktorí podstúpili rádioterapiu v oblasti krku a hlavy. Pracovná skupina pre radiačnú liečbu v onkológii RTOG (Radiation Therapy Oncology Group) v USA vypracovala stupnicu zaradenia akútnych zmien na koži po ožiarení (tabuľka 1).

Tabuľka 1. RTOG kritériá hodnotenia stupňov akútnej radiačnej toxicity do 90. dňa od začiatku ožarovania (Acute Radiation Morbidity Scoring Criteria) (4).

tabulka RTOG kriteria

Čo spôsobuje rádioterapia

  • Prvotné reakcie sa pozorujú do 90 dní od začiatku aplikácie radiácie. Klinickým sledovaním bolo preukázané, že v priemere pri dávke približne 30 Gy vznikajú na koži prvé postradiačné zmeny. Suchosť a epilácia je dôsledkom deštrukcie mazových žliaz a vlasových folikulov v dermis. Koža reaguje stmavnutím, ostáva postradiačne hyperpigmentovaná v dôsledku stimulácie epidermálnych melanocytov. Počas 4. – 6. týždňa liečby sa stenšuje bazálna vrstva. Koža sa stáva suchou a olupuje sa, čo je spojené s pruritom. Dôsledkom deskvamácie je porušenie bazálnej vrstvy a dochádza k seróznemu mokvaniu a k odkrytiu dermis. Výsledkom je macerácia kožného povrchu 4. – 5. týždeň liečby nádoru radiáciou.
  • Neskoré dôsledky liečby sú pozorované viac ako 90 dní po ukončení liečby a sú asociované s poškodením dermis (tabuľka 2). Radiačné zmeny – fibróza a atrofia – sú priamo spojené s poškodením fibroblastov.

Tabuľka 2. RTOG a EORTC kritériá hodnotenia stupňov neskorej radiačnej toxicity od 90. dňa od začiatku liečby.

Kritériá hodnotenia stupnov neskorej radiačnej toxicity

Odpoveďou na poškodenie dermálnych fibroblastov je proliferácia atypických fibroblastov pôsobením rastového faktora, ako je TGF-β (Transforming growth factor beta), dôsledkom je vytvorenie fibrózneho tkaniva. TGF-β je proteín, ktorý kontroluje proliferáciu a bunkovú diferenciáciu, aktivácia TGF-β môže viesť k jeho varovne vysokým hodnotám, ktoré môžu spôsobiť ťažké komplikácie ako zápal, autoimunitné choroby, fibrózu, rakovinu či kataraktu. Radiáciou indukovaná fibróza je charakterizovaná edémom a zhrubnutím dermis. Aj v tejto fáze je možné pozorovať hyperpigmentácie alebo pri tmavšom fototype hypopigmentácie spôsobené eradikáciou melanocytov.

Po viac ako 6 mesiacoch od ukončenia radiačnej liečby možno pozorovať teleangiektázie – mnohopočetné dilatované a, naopak, tenkostenné cievky, ktoré sú na koži vzhľadom na atrofickú dermálnu vrstvu viditeľné.

Mesiace až roky po vysokých dávkach radiácie sa môže objaviť v ožiarenej lokalite nekróza ako dôsledok poškodenia ciev v dermis dermálnou ischémiou.

Ako liečiť a predchádzať vedľajším účinkom rádioterapie

Imunoterapia poškodenej kože o podkožných tkanív, ktoré boli poškodené v dôsledku aplikácie ionizujúceho žiarenia,  v súčasnosti patrí medzi najúčinnejšie metódy liečby. Oxid dusnatý (NO) sa okrem mnohopočetných endogénnych biologických funkcií prejavuje aj ako imunomodulátor, stimuluje reparatívne procesy bunky a indukuje tvorbu nových kapilárnych, neurálnych a lymfatických ciest. Tieto vlastnosti NO molekuly ju priamo predurčujú na liečbu buniek/tkanív poškodených rôznymi biologickými – mechanickými alebo ionizujúcimi induktormi.