Diabetes mellitus tretieho typu predstavuje zvýšenú hladinu cukru v krvi, indukovaného život ohrozujúcim psychoemocionálnym stresom. Dnešný moderný človek je pod permanentným vplyvom rôznych stresorov (fyzikálno-chemicko-informačné stresory), ktoré vyvolávajú adekvátne odozvy organizmu človeka na takýto podnet. Stres, ktorý si človek uvedomuje ako „život ohrozujúci“ stav alebo situáciu do ktorej sa dostal, vyvolá burlivú reakciu drene nadobličiek, pričom chromafinné bunky uvoľnia do krvného riečišťa katecholamíny – adrenalín (80%) a noradrenalín (20%). Enzým dopamín beta-hydroxyláza sa bežne nachádza v krvnom obehu. Samotný enzým patri medzi oxigenázy a oxiduje dopamín za prítomnosti molekulárneho kyslíka O2 a kyseliny askorbovej na noradrenalín.

Hladina DBH je veľmi citlivý ukazovateľ hladiny stresu, ale nie všetky formy stresu sú sprevádzané aj zvýšenou hladinou glukózy. Iba pri život ohrozujúcich stavoch, kedy človek vyhodnotí okolitú situáciu ako život ohrozujúcu, pud sebazáchovy organizmu zmobilizuje činnosť všetkých orgánov. Zvýšená činnosť buniek však vyžaduje aj zvýšený prijem glukózy na tvorbu energetikej molekuly ATP. Zvýšená hladina cukru pretrváva iba počas stresu, čo býva obyčajne niekoľko hodín. Niekedy to môže trvať aj mesiac a viac.

Stres a regulácia cukru

Stres je vysoko špecifická obranná reakcia organizmu (feedback) odpovedajúca na pozitívny, negatívny alebo špecifický stimul tvorbou chemických látok, ktoré následne vyvolajú zmenu fyziologického chovania sa organizmu ako celku alebo jednotlivých organov.  Odozvou na silný psycho-emocionálny stres je tvorba a uvoľnie veľkého množstva katecholamínov do krvného obehu nadobličkami. Katecholamíny pôsobením cez α-adrenergné receptory inhibujú uvoľňovanie inzulínu β bunkami pankreasu, dôsledkom čoho je zvýšenie hladiny cukru v krvi. Aj keď agonisty α a β adrenergné receptory majú opačné účinky na uvoľňovanie inzulínu, jednoznačne fyziologický efekt katecholamínov na tieto receptory je silne inhibičný účinok. Inzulín a epinefrín (adrenalín) sú teda v antagonistickom vzťahu.

Obr. X Vylučovanie inzulínu pôsobením rôznych pozitívnych a negatívnych stimulov (zdroj: Endocrine regulation of glucose metabolism, Dr. Brant)

Čo sa stane s mojou hladinou cukru v krvi, keď som v strese?

Pri stresových situáciách látky ako epinefrín (adrenalín), glukagón, rastový hormón a kortizol zohrávajú svoju úlohu vplývajúcu na hladinu cukru v krvi. Za typické stresové situácie považujeme infekcie, závažné ochorenie, chirurgický zákrok alebo výrazný emocionálny stres (smrť blízkej osoby, finančné problémy, pracovný stres, odber krvi).

Na stres telo reaguje tým, že zabezpečí pre činnosť orgánov a systémov dostatok cukru alebo všeobecne povedané ľahko dostupnú energiu. Pri strese hladina inzulínu klesá a naopak úrovne glukagónu a epinefrínu (adrenalínu) rastú, čím sa spustí proces uvoľňovania glukózy z pečene. V rovnakej dobe aj hladina rastového hormónu a kortizolu stúpa, čo má za dôsledok, že mäkké tkanivá orgánov (svaly a tuk), sú menej citlivé na inzulín. V dôsledku týchto procesov je k dispozícii viac glukózy v krvnom riečisku.

Ak máte diabetes 2. typu v dôsledkom užitia príliš veľkého množstva liekov alebo inzulínu môžete vyvolať nízku hladina cukru (hypoglykémiu) v krvi. Hypoglykémia je častou príčinou stresu. Hormonálna reakcia na nízku hladinu cukru v krvi zahŕňa rýchle uvoľňovanie adrenalínu a glukagónu, nasleduje pomalšie uvoľňovanie kortizolu a rastového hormónu. Tieto hormonálne reakcie na nízku hladinu cukru v krvi môžu trvať 6-8 hodín – počas tejto doby je hladina cukru v krvi ťažko kontrolovateľná. Tieto javy striedania nízkej hladiny cukru v krvi s následnými vysokými hladiny krvného cukru sa nazýva „rebound“ alebo „Somogyi“ reakcia (Somogyi phenomenon).

Ak trpíte diabetesom 2. typu môže stres náhle zvýšiť hladina cukru v krvi, ktorá je ťažko kontrolovateľná a možno budete musieť vziať vyššie dávky liekov na cukrovku alebo inzulínu.

Najčastejšie príznaky nízkej hladiny cukru v krvi (glukóza pod 3,3 mmol/l) (hypoglykémia):

  • chvenie rúk
  • studený pot
  • nadmerná chuť do jedla
  • zblednutie
  • búšenie srdca (palpitácia)
  • atypické správanie človeka
  • ťažkosť sústrediť sa
  • dvojité videnie

Najčastejšími príčinami hypoglykémie sú:

  • neprimeraná dávka inzulínu alebo tabliet na zníženie glykémie
  • príliš dlhý časový interval medzi injekciou a jedlom
  • porušenie diéty, vynechanie jedla, zmena obsahu jedla (sacharidov), príliš dlhý časový interval medzi jedlami

Môže sa stať, že prvé príznaky hypoglykémie nespoznáte. Pri aplikácii vysokých dávok inzulínu je preto nevyhnutné pravidelne si kontrolovať hladinu glukózy v krvi. V prípade, že hladina glukózy v krvi klesne prudko, hypoglykemické príznaky sa môžu objaviť aj pri hodnotách nad 3,3 mmol/l.

Ako príklad z praxe pre typický priebeh hladín cukru a DBH je prípad onkologického pacienta, ktorý podstúpil operáciu odstránenia metastáz z pečene po oznámení lekárom, že nič neodstránili a jeho stav je aj naďalej zlý. Táto informácia predstavovala pre pacienta stresor a organizmus na takúto informáciu reagoval zvýšením hladiny cukru v krvi a znížením enzýmu DBH. Pacient mal primárny karcinóm hrubého čreva a stav po neúspešnom odstránení MTS z pečene. Po trojtýždňovej psychoterapii a fytoterapii (užívanie betulínu a čaju Jiaogulan) sa hladiny cukru a DBH vrátili do normy.